..Nikdy nie je neskoro stať sa tým, kým chcem byť..

Netušila som aké super kontakty sa dajú získať...

14. října 2006 v 12:11 | Hanka |  Denníček
S odstupom času je to haluz.......
Bola som na brigáde v Maxe, kde som ľuďom rozdávala letáky exisportu.... povedala som si, dostať zaplatenéza to, že človek len stojí a občas niekomu niečo podá nemôže byť zlé.Omyl...Veľmi rýchlo sa ukázalo, že stáť 3-4 hodiny na jednom mieste vôbec nie je taká haluz ako by sa mohlo zdať...
Prvykrát, plná elánu som sa vybrala do predajne, vyfásla letáky, postavila som sa pred billu a začala som.... nahodila milý umev, take to zdvorilé, nech sa páči a tak prešla asi polhodinka.. kuknem na hodinky a že hodina prec... no hovorím si, koho by táto robota nebavila? Prečo ten oznam o tom, že si hladajú brigádnikov visel tak dlho na ich predajni? Za chvíľlu som pochopila.... hodiny sa začali nejako vliecť, a ani nohám sa dvakrát nechcelo.....A čo sa týka poslednej hodiny, to sa už nechcelo absolútne nikomu, ani hlave, ani nohám, ani hodinám, ani mne... a mám taký pocit, že ani ľluďom, akoby tých letákov bolo stále viac a viac....... Uff našťastie koniec, povedala som si, a ledva som sa doplazila domov...
Na moje nešťstie som bola dohodnutá aj na ďalšie dni, tak som chtiac nechctiac musela podstúpiť rovnakú procedúru znova..... akurát bol jarmok, a tak nbolo v maxe málo ľudí, nemama som čo na robote, ešte že mi spoločnosť robil môj dobrý kamarát Martin... :-)
Haluz ale nastala, ked som išla robiť doobednú. Keď som sa akurát tak voláko prebrala, pozerám, a vošiel nejaký opitý chlap... Zaujal moju pozornosť už len preto, že mal kriklavo ružové tričko, a super tackavú chôdzu... A zrazu -ou neeee- on ide ku mne....Tak si zobral leták, ale namiesto toho, aby poďakoval a odišiel mi začal prednášať o všelijakých starých kapelách známych po celom svete ako Rolling Stones, BeeGees a nezabudol ani na Queen, za čo by mu asi bola vďačná moja mama. Potom sa ma spýtal ako sa volám..a ja že Natália, neviem prečo, ale priot akýchtio prípadoch vždy hovorím Natália.... Ale radšej som mala povedať pravdu, lebo on začal, že má nejakú vnučku, neter, či koho to, ktorá sa volá Natália, a začal mi vysvetlovať rodokmeň jeho rodiny.. Pri tomto celom šialene gestikuloval,plul na mna a ked si všimol že ma oplul, vždy mi to chcel s ospravedldeniiim srdečne zotrieť vreckovkou.Samozrejme mi vysvetloval (s ladovosviezim dychom od winterfresh :D) ze on si síce vypil, ale myslí si, že stále rozpráva zrozumitelne a k veci. To ze som mu polovicu vecí nerozumela a VšETKO bolo vlastne od veci si asi nevšimol....Toto všetko by nebolo také zlé, keby to netrvalo asi pol hodinu, sbskari niekde na druhej strane pofajcovali, a ja som sa ho nemohla zbavit, no náramná haluz.Vždy keď sa už rozlúčil, začal zase dokola... viete ja mam 53rokov... a poznáte vy kapelu......a zmova a znova.. no nakoniec som ho nejako od...rozlucila som sa s nim a RYCHLO som utekala si na wc umyt ruky, lebo sa nemohol zmieriť s tým, žeby mal odísť bez podania ruky....... o pár dní som ho videla znova, tentokrát už mal oblek(sako vzadu zastrčené v nohaviciach), ale otočila som sa chrbtom, a prešiel okolo mňa a ja som mohla spokojne ďalej stáť ako pajác.... :D
Druhú super známosť som získala o pár dní neskor, zase pri rozdávaní tých letákov.. Vošiel chlap, mohol mať tak okolo 30tky..taký úradnícky týpek, košela, kufrík... už od vchodu sa na mňa velice usmieval, tak si hovorím že nech má radosť, tak som sa aj ja usmiala a podala som mu leták.Ale on chcel zrejme viesť hlbokoobsažnú debatu, lebo sa začal vypytovať že čo tam predávame a tak.. ale nezabudol dodať, že on sa to pýta len preto, aby sa mohol so mnou porozprávať.Ja že však neva, tak som mu povedala,a on so slovami že je rád že mu volakdo osvetlil deň odišiel... som si tak vydýchla
a sústreďovala som sa ďalej na svoju namáhavú robotu.. a zrazu, niekto ma poklopal zozadu po pleci, otočím sa, a koho nevidím..... jasné zase moj "oblúbený" úradnéček. že čo robím po robote, či by som nemala na neho čas.. Našťastie ho veta že už máme s priateľom nejaký program odrovnala, a s úsmevom na perách a slovami že sa ešte možno uvidíme odišiel, tentokrát už natrvalo, alebo aspon relatívne, lebo odvtedy som ho nevidela.....
Takže aj takíto super ľudia sa dajú stretnúť keď to najmenej čakáte... našťastie už som osprchovaná a necítim na sebe pach vína a sliny opilca, som v pohode a možem sa na tom zasmiať :))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martuška Martuška | Web | 14. října 2006 v 12:19 | Reagovat

no prečítala...ale šak ty totálne jak sloh keby si písala :DDD ale šak neva..good

2 hanuška hanuška | 14. října 2006 v 12:26 | Reagovat

to ja mam deformaciu zo školy, lebo teraz sme písali sloh včera a predvčerom

3 Martuška Martuška | Web | 14. října 2006 v 13:01 | Reagovat

ach jaj...inac mala si spomenut aj nas dve. sak jaky bordel sme tam spravili :D

4 hanuška hanuška | 16. října 2006 v 16:54 | Reagovat

vidiiiis, ja blba... ale tak vy zase neiste nové kontakty, xaapes.... však vás nestrčím k tým oným...

5 Martuška Martuška | Web | 18. října 2006 v 21:03 | Reagovat

noo my sme inačá ketegoria coo? :D

6 kaja kaja | 30. října 2006 v 8:20 | Reagovat

ale šak možes o nás napísat, do nejakej samostatnej kategórie :D

Aspoň sa zasmejeme =)))))

7 DVD88 DVD88 | 3. prosince 2006 v 20:12 | Reagovat

na mna je to moc dlhe, takze som to ani neprecital...nuz co so mnou...keby lenivost pridavala na krase, tak som asi neodolatelny,.... ale nepridava...

8 Hanka Hanka | 29. prosince 2006 v 11:48 | Reagovat

Ale čo DVD88, teba by som tu naozaj nečakala...... Ja nikoho nenútim aby si to čítal :D.. a možno ti pridá na kráse ke´d začneš niečo robiť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama